PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
CARLOS MARTÍNEZ GAMBA (+)

  PLÁTA YVYGUY - Poesías en Guarani de CARLOS MARTÍNEZ GAMBA - Año 1998


PLÁTA YVYGUY - Poesías en Guarani de CARLOS MARTÍNEZ GAMBA - Año 1998

PLÁTA YVYGUY

CARLOS MARTÍNEZ GAMBA

 

ÑANDE HAIHÁRA GUASU AVAÑE’ẼME

GRANDES AUTORES DE LA LITERATURA EN GUARANÍ

 

 ISBN: 9789995313159

Editor: EDITORIAL EL LECTOR

Páginas: 51

Tamaño: 13 x 19 cm

Año: 1998

 

PLÁTA YVYGUY

© CARLOS MARTÍNEZ GAMBA

© EL LECTOR

Director Editorial: Pablo León Burián

Coordinador Editorial: maurolugo

Diseño Gráfico: Denis Condoretty.

Hecho el depósito que marcha la Ley 1328/98

I.S.B.N. 978-99953-1-074-5

El Lector I: 25 de Mayo y Antequera. Tel. 491 966

El Lector II: San Martín c/ Austria. Tel. 610 639 - 614 258/9

www.ellector.com.py

Esta edición consta de 2.000 ejemplares.

 

 

 

MAITEIMÍMANTE

Paraguái ñe'ẽporãhaipyre ningo jaikuaaháicha ha'e gueteri peteĩ kapuéra pyahu porã oikotevẽva tapicha arandu oñemitỹsévare ipype, hetamíko oĩhína umichagua -isarambipánteko-, umi máva ha'ehína ymaite guivéma ohyvykóiva ñe'ẽporã yvy ha ohapyaty katuíva hemiandu ra’ỹi heñói va’ekue tape kú’áre, umi kuña ha’e... kuimba'e paraguái niko oipyaha mbeguekatu oúvo ñane retã ñe'ẽporã guarani ñe' ẽme.

 Ñane avañé’ẽ hetaitéma ho'a ha opu'ã rire, oguerujey sapy’a ipytu ha oñemoĩ ogueraha ipyti’áre karaguataty vai opororopava’ekue haperãme, EL LECTOR ndohechagíri ñane retá ha ñane ñe'ẽporãhaipyre remikotevẽ osapukáiva ojerurévo oñemono'õmbami ha oñemoherakuã haĝua, upéicharõmantepy avei avañe’ẽ poty oguatáta tape pyahu potĩ asy ymaitéma oikotevéva rehe, jahechápa hetesoro ha ipotyjera ko'ẽreíre.

maurolugo

 

 

PLATA YVYGUY

CARLOS MARTÍNEZ GAMBA

 

 

         PRÓLOGO

 

         "Pláta Yvyguy" pe, Carlos Martínez Camba ñanemboguata jey pe tapére oikuaauka va'ekue i "Pychãichi" pe. Morangu tetãgua rembiroviaháre ojejapokói, ha upe guive oma'ẽ pypuku hekove rehe, sapy’ánte pukarã pa’ũipi.

         Ombyaty ko'áĝa umi jehupyre ika'avovéva. Mokõi hendápe ombopurahéi (ha topyta jekuaa katu ichugui) pe "Entierros" ha "Pláta yvyguy", Rafael Barret ha León Cadogan roguekuatiapýgui. Oiméramo ñambohory'arã ko tembiapópe -ipu ha ipypuku amóngotyo-, jahekáne umi mombe'upy ñembohysýipe, henda itépe ohechaukáva ñandéve pláta yvyguy ypy, ñorãirõ guasúrõ, ou peve oiko chugui heta kili'i íchagua oiporúva, hapichakuérare oñembohorységui.

         Jaroviava'erã ko purahéi puku tetãgua apytépe isarambíne haĝua, oñemoĩgui pe ñé’ẽ ha'e oiporúvape. Ko karia'y opurahéi tetãitápe ĝuarã, he’ívare, he'iháichare ha oiporúgui avañe'ẽ.

         Oiméramo añete tetãguápe oñehekombo'ese, ojehesapese, ndaikatúi ñambo'yeke pe ñe'ẽ ha'e oñandúva ha oñepy'amongetávape.

         Ñane retãme ñaikotevẽ hetáre omoirũ'arã ko kuimba'e apopy.

         M.T

         Buenos Aires/4/jasyryvytu/1970

 

 

 

 

Dóña Huána ñũre

hokẽ kuéra pyhare omboty;

ápe ha amo osapymi

tata rendy.

 

Ysyry rembe’ýre ipoyvi mimbi

oipyso ysoindy.

 

Ñasãindyre ohasa ñakũrũtũ veve;

ysapy omohe'õ ñepyrũ

kurupika'y rakã;

kuarahy reike kotyo

purahéi omombe'u

pe kambuchígui hoi'u haguépe

ára toguekuiha.

 

Yvágare hory jasytata guasu

ka'arugua.

 

 

 

- Arakuépe, kuimba'e ha kuña kuéra

rekove osyry;

pyhare vove katu

te'õ ojepovyvy,

jasy omyãsái aja

hataindy ro'y.

 

- Ha upe kuévo opũ’ámba joa

umi ñande py guype

oguerekóva ijyvykua.

 

- Anichéne lasánima,

oje'eháicha upérupi,

ara ymá guarépente oñepyrũ.

Katuetei oiméne

ko árape avei hoi'u.

 

- Mba'erãpa jaikuaase

mamópa hapo ypy

anguéra marandu.

 

- Eñangarekóke nderatáre,

ani ogue;

ha y haku aja tamombe'u pẽẽme

mba'éicha rupípa, lasánima, oikovéva

apytépe oike.

 

Tãsẽ puku jojáicha oñehendu

mitã mimi ahy'o ryryi:

- Mũa, mũa,

eju ja'u avatiky.

 

Otimbo ha opiriri

ipópe kuéra tata’y.

 

- Aniangátei peñemomombyry,

cháke mũa jarýi.

 

 

 

 

- Ñorãirõ ijojaha'ỹva, raka'e,

pe Lóma Valentína gua,

oñehenóiva avei Ita Yvate.

 

Soláno Lópe upérõ

ñorãirõ omo'ãkã.

Ipytyvõhára kuéra

ijykére ho'a joa.

 

Pokõi ára ha pyharekue

osapukái ha ipyãhẽva

mante oñehendu,

kañõ kõrõrõ

ha kavaju pysãpe ryapu.

 

- Mbaupépa umi ára vai guasu etégui

ñamo sarambi jeyne

itanimbu.

 

Mitã kỹryi mimi, tyryryhápe,

kuartel henerálpe oñemogũahe.

Oñandu vove te'õ ipojái hesekuéra,

yvýre ojeity omano hagũa kirĩrĩhápe ete.

 

Valói Rivaróla, karia'y oje'eha,

ne'ĩrã gueteri okueráva Avay jejapikuégui,

hupágui opo, ñorãirõme ojehe'a.

 

Voi ojevy:

Kiritóicha huguy tõrõrõ,

iñãkã ojopy;

ikũa pã’ũipi

iñãpytũ'ũ osyry.

 

Lepati Escobar, ñorãirõ opa rire,

hasýva, ojejapi térã ojekutu va’ekuépe

Ypekua karagua rupi oguenõhe.

 

Hapykuéri oje'ói avei

kuña ha mitãmimi.

 

Ha upéicha, Cerro Leónpe oñemogũahẽ,

Soláno Lópe rendápe,

ñande ehérsito rembyre.

 

 

 

 

- Umi tembirepy oha'ãrõ,

y térã yvy guype,

ousévape ojo’o.

 

Tapicha hekove kané'õva,

ojehechaséva mba'ejára guasu,

itarovaite umi ñotỹmby rekávo

oú’ãrã hekovégui

omboje'o mboriahu.

 

 

Pláta yvyguy ñeguenõhẽ,

opáichagua kuimba’e ha kuña

rembiechaga’u...

 

Ndaikatuichénepa che avei,

heta aiko rire mba'e ñeminguére

ajesareko,

ahupyty kuarepotiju

ha itatĩ kú’i kuemi.

 

 

 

Kapi'ipe ha ñanandy

oñañũa hogue ha hapópe

pláta yvyguy.

 

Mba’erãpa pe yvýre oñe mba'apóta

oimémarõ hyepýpe

heta temitỹ mono'õ,

iñemupyréma,

ohekakuaávape oha'ãrõ.

 

Upévagui, kuimba’ekuéra, tekápe

itarovapa joa;

yvy sóndape oikutu,

ipyãhẽvare ojapysaka.

 

Pyhare ratare ojesareko

ha pe hendy hague etépe,

ãkã raku reheve, ojo'o.

 

 

 

- Umi ohekáva pláta yvyguy,

kuarahy ymaguare tupãitũme

hekove kuéra ombojevy.

 

- Ndaikuaái che aipo kuarahy tupãitũmepa

umi ñande rapichakuéra ojevyse.

Ikatu mba'éne Lópe kuéra árarõ,

ñorãirõ guasu mboyve,

tyvãtã ha vy’apópe ñane rẽtãme

ojeikórõ guare.

 

- Umi árarõ,

- kuatiañe'ẽ omombe'u-

chaléko votõ eterlína ojepuru.

 

- Ha kuña kuérare,

henypy'ã peve osaingo

mbo’y anambusu.

 

 

- Che ahechaháicha, ã tapicha

pláta yvyguy mba’ekuaárente

hekovekuéra omboguata.

 

- Oguata vaicha hikuái

koty ñembotypýre, oñeñongatuhápe

mba'e jojaha'ỹ,

ha upéva rekápente ombohypa

hekovekuéra syry.

 

à tapicha ñaimo'ãnte ojesarekóva

ikatu'ỹvare oñembohéra ha ojekuaa.

Oimo'ãta mba'e niko hikuái

yvy ojekuaa'ỹva reheguápe oiketaha.

 

 

Umi ñotỹmby rendápe ete,

ndaje, ojevy

ijarakuéra angue.

 

 

- Namomba'e guasúi che upéva:

oikovéva térã omano va'ekuépe

pira pire vera ombotyryry.

 

- Ha mba’éguipa anichéne

oimérõ añete, kuarahy,

omboje'o yvýre ha'anga

hese ojerekuévo.

 

- Ha ha'égui kuarahy

Ñandejára jehechaukaha,

kuimba'e ñe’ã ha'eháicha

kuarahy ra'anga,

itajúpe

Ñandejára jaikuaa.

 

Anguéra omomyise ijitaju

okéva yvy guýpe,

guenõhẽha ojapoukátagui katuete

- upéicha oñemombe'u-

mísa hese kuéra,

jahechápa ndohupytýi hikuái,

hasypeve, pytu'u.

 

 

 

Aña katu ndoipotái

ojetopa pláta yvyguy,

hi'ãgui ijára anguépe,

ára apyre'ỹre, ombopoguy.

 

- Upévagui heta pláta entiérro rekaha,

aña omondýi rire, opyta itarova.

 

Mba’épa peje ko ñorãirõme:

aña ndoipotái pláta yvyguy ojejo'o,

ha pláta jára angue katu

imbopytu’urã rapykuéri oiko.

 

¡Ha!, anguéra, oñehã’ãmbaitéva

jehoverehágui osê hagũa.

¡Ha!, itaju ha itatĩ

omboyvytuséva ijyvykua.

Mbarete okéva guive oñemomýi

pende sãso jerurerã.

 

Ñandejára mba éva ha aña mba'éva,

hendaitépe oĩva ha hendape'ỹme,

mba'e põrã ha mba'e vai

kuimba’e ha kuña rekovére ojáva

ojotopa manterei.

 

Tupa ñe'ẽngue

ha kuimba'e tembiapokaupy ári,

arandu ha mborayhu mboypýri,

anguéra oñemongu'e.

 

 

- Oiméramo ndapekéi,

yvága rata rendy ojajái põtĩve jave,

pe hendúne ayvu vevúi

pehendu'ỹ haguéicha araka’eve.

 

Ndaha'éi lembu térã kyju ryapu,

ndaha’éinte avei yvyra rogue

omyatymóiva yvytu.

 

 

 

- Mba é tepa upéicharõ.

 

Tekove ñe'ãngeru;

kirirĩhágui ojepe'o va'ekue

jahe'o poriahu.

 

 

Okê ojepe'a vevúi asyete

pytũmbype.

Oĩ peteĩ kotypýpe oúva oike.

 

- Mávanepa oĩme.

 

Óga mopũ'ãha

ñorãirõ guasu mboyve.

 

Kotýre o jeporeka;

okẽ oĩháicha

omboty, oipe'a.

Upéi, korapýrema

oguata.

 

 

- Mba'épa oikóne o heka...

 

Rondána kychy'ýi oñehendu.

 

- Oime mba'e piko lasánima pũ'ã

ijuhéi, térãpa poso ruguápe

okañy umi ónsa

ha lívra sa'yju.

 

- Omano va'ekue opu'ã jey

ha ou ohekávo

pláta yvyguy.

 

- Ikatu mba'éne oñemomandu'ase

umi áragui

oikovérõ guare.

 

 

Anínte re pũ'ã;

jepeve ndepya'e,

anguérape ndaikatúiri jahecha.

 

Eñepy'aporandu

noimeichénepa póso ruguápe

entiérro oñeñongatu.

 

Mamópa jaikuaa

ndépa ndaha'éi

pláta yvyguy guenohẽrã.

 

Ñane retãme heta kuarepotity kuára oî.

Anguéra, lívra ha ónsa renda

ikatukuaa ñandéve he'i.

 

Ejapysakáke hesekuéra,

ỹrõ oñehendukáne

oimeháicha rei.

 

 

 

Ouvá’erã nde rekovépe ojehaitypo,

nde kérare oguata,

ndeati'ýre opoko.

 

Reñandúne ma'ẽ hesaýva

ne apytu’ũre ohasa.

Ipahápe oñemboheténe

ha arakuépe ojehechauka.

 

- Terehecha rehechaháicha,

pe anguépe resẽne reporandu,

yvy akytã pehẽnguépe

rejaty rire nde juru;

- Ndépa ko yvy apéregua kritiáno,

térãpa Ñandejára nembou.

 

 

Ani rekyhyje;

ã mba’e ani ndereroviaséi gua'u.

 

Ani re mbotove pe sapy'a

ikatu’arã ojapo ndehegui

karai guasu

 

 

 

- Kóva che mbyetia'e...

Mba'e pejérõ.

Lagúna Hũ pórãgui amombe'use.

 

- Aipóvagui ahendúmi che michĩmírõ

ha tuichaitémi chembokyhyje...

 

- Upéicharamo iporãne

che y pupuháre ajatapyñái.

 

 

- Ha embopyahu jeýmandi pe ka'a.

- Lóvo marin ryapu pa'ũipi,

Lagúna Hũ rembe'ýre

osẽva oñembojaru,

peteĩ sapukái oporomopirĩmbáva

sapy’ánte oñehendu.

 

Upe sapukái ndaje, opoi

Aguírre rembirepy ñangarekoha,

tembirepy oha’ãrõva yruguápe

ousévape oheka.

 

Ñembo'e mante, térã tupãmba'e ñe me'ẽ,

pe tujamíme ikatúta

omanóva pytu'úpe omoĩnge.

 

 

 

(Yvyty kupépe ñasãindy okañy jey.

Gállo kuéra, pyhare pytére,

isapukái omboryryi).

 

- Karréta peteĩ, osẽva

korapy ñembotyháre,

"Pindoty" óga atýre ohasa.

 

Kirĩrĩ ojaho'i opa oĩva;

opyta mandu'arãme

pe ayvu tapiaitegua.

 

Yvágare ojoasa

aravera ha aratiri.

Mombyryhápe, Ñandejára

oityvyro ivakapi.

 

 

 

Kuarahy reiképe,

"Pindoty" óga aty,

vy'a'ỹ mante ome'ẽ

ho'akuévo pytũmby.

 

Mbohapy jey tajasu guyra

"Pindoty" ári oveve.

Hãsẽme omombe'u

iñagũiha pane.

 

Oga guasu, inandi hápe

he'i ndojavyiha

pe guyra oikuaáva

ha omotenondéva teko marã.

 

Karréta, mbegue katu ete,

oheka Lagúna Hũ,

oikohápe mbói jagua

ha kuriju.

 

Aguírre rembirepy

ipype ogueraha,

ha umí irundy karaguata a órogui

ombojeguámiva hupa.

 

Pa pakova hakã plátava,

hi'a órova ogueraha avei,

tuichaite herãkũa va'ekue

opárupi rei.

 

Kavaju arigua peteĩ

karréta rapykuéri itĩndy.

Aguírre, hembiaporégui

oñembohapykuere kañy.

 

Hétã ndive oja'yvere.

Oĩmérõ oje topa

ojejukáta katuete.

 

 

Ikakuaahare ohejakuévo

 

Aguírre oimo'ã

te'õ ohape'ãrovágui

ojehete rekyitaha.

 

 

 

Pindotýpe ogũahẽ rire

Aguírre rekaha kuéra,

ndotopáiri mba'eve.

 

Karréta, ñũ mbytére,

nandi ha ha'eaño.

Hapykuere katu

ama omboje’o.

 

Oimérõ gueteri mandu’a

umi irundy karaguata a rehe

ha pe pakova,

ou pe tujamígui

karréta ñapytĩha.

 

Aguírre, ndaje, kysépe,

iñe'ã sãre ojepoguyguy,

ani hagũa omombe'u

hembirepy kañy.

 

 

 

Hi’angue, ogũahẽvo

ikuarahy jere,

yvágare omboryrýi isapukái

ha py’aporiahu verekóre ojerure.

 

 

- Ko káso Lagúna Hũichagua

oimerãeva yvyty pa'ũme

ojetopa.

 

Ndaipóri voi táva

oguereko'ỹva ipláta yvyguy:

tata rendy yvy ryepýgui osẽva

ha upéi oguejey.

Póra angue,

jagua iñakã'ỹva,

oiko'arã ojere

pláta yvyguy

oñeguenõhẽ peve.

 

Oimérõ angue ñemomyi opa,

oiméne katuete oúgui

entierro jo'oha,

ha iñembo'e ha itupãmba'e ñeme'éme

ohovasa.

 

 

- Ha oĩméramo amoite naranhatýpe,

pe tape ykére,

residénta guatahare,

ndaiporivéima sapukái

tata rendy, pyãhẽ,

oiméne pe kambuchi

Kárlo Kuárto renyhẽgui otopa va’ekue,

mísa ipurahéi jojáva

ojapouka hese.

 

 

 

- Che aikuaa peteĩ kuimba’e

pláta yvyguy rérape

oñemboviru heta va’ekue.

 

- Emombe'úpy oréve aipóvagui

ha ani ndejapuete.

 

- ojejapo vove pe tape

Encarnación-Paraguay,

omba'apo umi vríngo kuérandive

peteĩ karia’y joha'ỹ.

Kili'i héra.

Hóga oguereko

namombyrýi mákina kuéra

oñepyrũ haguépe oyvy jo'o.

 

Sa'i umi vríngo tapicha

paraguái ry’ái ombohepy.

Hi'ári ete ikãnguero joa

ha iñẽ'ẽpohyi umi isy memby.

 

Tahachi ha verde’o ruvicha,

oimérõ mba'apohára kuéra

hemikotẽvẽre ojerure,

ombou konkríto ha mboka,

mboriahu pu'ãmby

mokirĩrĩrã.

 

Peteĩ árape, Kili’i,

omba’apopa rire,

ivosápe omoinge peteĩ takuru,

oipokuaágui kupi’íre

iryguasu mimíme omongaru.

 

Hapichakuéra ohecha vaí vai ichupe

ha kambuchi pláta yvyguy

reheguaháma oimo'ã.

Kili’i po’á ko’ê hague,

pya'e opárupi herakuã.

 

 

Hóga rapére oguata joa

kuña ha kuimba'e:

- Eremína oréve, Kili’íto,

añete piko piáta entierro reguenõhẽ.

 

Okirirĩnte Kili'i;

oúvape guive omohũ mohũ

ha ivosa juru mante rei ojora

ha oñapytĩ su'u.

 

Upéi katu he'i Paraguaýpe ohotaha

oguerekógui upépe

hembiaporã:

- Ko vosa pohyiete, tekoteve

amohenda.

 

Chive, ta’ýra rupiha ha presidénte seysional kolo’o,

oikuavẽ'ẽ ichupe

ipasaherã

ha kuatia pyrague.

Hũnta Munisipalgua

oñekũa avei:

- Aiporukáta ndéve

pirapire ku’imi

ha aháta nendive Paraguaýpe,

ani upérupi rekañy mba'e, Kili'i.

 

Ipytyvõseha Kili’i ohũa’i.

Viru oñekuave’ẽvare guive

ha'e ikũa chã'ĩ.

 

Hóga ypypegua kuéra he'i:

- Ojevy rire Paraguaýgui,

ikatúne ilívra rykue

ñande apytépe oñami.

 

Heta ákoty ha pékoty

viru omono'õ rire,

Kili'i Posádape ohasa,

Paraguaýpe ohorãngue.

 

 

Ha Posádape

oñembovolícho põrãite.

 

- Ajépa pe tekove tie'ỹ

pláta yvyguy rérape

ojehekakuaa.

 

- Perurima jeýntema

pe aña mbaraka.

 

- Pe hecha piko mamópa

ko lasánima ha pláta yvyguy

ñemongetápe ñasẽ.

 

- Nde káso, cheirũ,

ha'emítamante ndéve, cheargelaite.

 

- Che, kõ'ẽró mba'e amombe'úne pe aikuaamíva.

- Ha ko'ãgã jahapa jake.

 

 

Doña Huána ñũre,

yvytu kangy

oguerojýva Yvytyrusu,

kapi'itindy omoñeakãyvy.

 

 

 

(Ynambu sevói potykuru jera,

ára ymaguarépeicha,

ombohykue jeyne ñande vy'a).

 

(Heta aiko rire árupi ha pérupi,

ahechase jey pe yvyty

ipoty haguépe tajy pytã).

 

(Apytánte mora'e penendive

ha ndahejái

che yvytypã’ũ jere).

 

(Opáichante, añandu che jevy,

yvytu pepóicha,

operere jey).

 

(Upe árape atopáne katuete

pláta yvyguy

ombyetia'e pyahu'arã che rekove).

 

(Oñemombe'úva chéve

ndoje’osevéivaha

yvytúgui

che ra’anga).

 

(Ha ouva'ekue che rapykuéri

pe ára, ikuarahy

ha ikambuchi ryakuã),

 

Yvágare omimbi

jasytata guasu

oguerúva kõ'ẽtĩ.

 

Ysapy,

tanimbu,

tetãpe'apy,

ojaho'i

gua’i rataypy.

 

 

Buenos Aires/26/jasyro'yete/1970

 

 

 

 

 

Para comprar este libro deberá contactar con:

 CENTRO CULTURAL EL LECTOR

Avda. San Martín c/ Austria

Telefax: (595-21) 610 639 - 614 259

E-mail: comercial@ellector.com.py

 

EL LECTOR 1 – PLAZA URUGUAYA

25 de Mayo esq./ Antequera

Telefax: (595-21) 491 966 – 493 908

E-mail: comercial@ellector.com.py

Asunción - Paraguay.

 

 

Enlace al espacio de la EDITORIAL EL LECTOR

en PORTALGUARANI.COM

(Hacer click sobre la imagen)

 

 

 

 





Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
EDITORIAL
EDITORIAL EL LECTOR
FOLKLORE,
FOLKLORE, TRADICIONES, MITOS Y LEYENDAS DEL P
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS...



Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA