PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
TADEO ZARRATEA

  KARAI XUANDE / DON JUAN DE DIOS - TADEO ZARRATEA rembiapopy


KARAI XUANDE / DON JUAN DE DIOS - TADEO ZARRATEA rembiapopy

KARAI XUANDE/ DON JUAN DE DIOS

TADEO ZARRATEA rembiapopy

 

ÑEPOROHA’Ä MOKÖI ÑE'ËME/ TEATRO EN DOS LENGUAS

OJAPOVA’ERÄ HA’EÑO HA’ANGAHÁRA/ DRAMA UNIPERSONAL

OJEHKRIVI YPY HAGUÉICHA GUARANI PARAGUÁIPE./

VERSIÓN ORIGINAL HECHA EN GUARANÍ PARAGUAYO.

 

 


PÉINA APRESENTAMI PEËME MÁVAPA KARAI XUANDE. Ha’e hína tapicha paraguái ijapyterekuete. Chokokue ikaraku guive. Karai ityarömava. Oimevaerä ohaverepaitéma la 70 áño ndorekóirö gueteri. Heko ha iñemongue’e lájare ñama’ërö jatopa kampesíno okarayguaite, ha ja’ese voi: péva oiméne ha’e la paraguaiete. Ha’e ohayhu hetä ha ombojerovia lája ipartído katu ni ndaja’eséi. Kaudillo’i mbarete voi. Ifamílla rayhu avei ha ta’yreta. Oreko hembireko ña Vene (Venemérita Avéiro) ha siéte mitä hendive, mbohapy kuimba’e ha irundy kuña. Ko’ävape omboleemimiete hikuái. Jevaleha ijojaha’ÿva karai Xuande. Oporoservi karia’ýicha upe ivállepe. Iñandejararayhu ha iñembo’ekatu voi ave. Ha’ehína pe tupao apohare upépe. Ehkuéla pyahu ñemopu’ä ha’e avei omyakäva’ekue; komisariarä ha’énte avei. Ivállepe ojehero voi ehtatúto pórke ha’e la omandapáva opaite mba’ére. Péro upéicha avei ipire’atäitemihína reguenohësérö chupe iguatágui. Tuichapávo ta’yrakuéra osë ohopa chugui tetä ambuére ha ha’e opyta oha’arö chupekuéra. Ña Vene voi opilla ohoitémaha hikuái ha oipota iména ohechakuaa; péro maerä reípa, Xuande akäme ndoikéi, pórke huvichakuéra ipartidopegua omohesahü chupe. Ágäntema jeko oupa jeýta hikuái hetäme ha omanda guasu joaitéta. Karai Xuande oipota oñeme’ë chupe peteï hemiarirö omongakuaa haguä, ha ña Vene avei oipota peteí kuñáva. Upéi oñandu ndaha’eiha la upéva katuete sinoke omokunu’üse la hemiarirönguéra hikuái. Ohasávo áño ohóvo ipore’ÿ puku pukuvéma hikuái, pórke omendapaléntoma. Upéi, peteí niño árape oñemopore’ÿmbaite hikuái, ha upépe ae karai Xuande oñeñandu mba’épa la oikóva hese ha oñepyrü ohague’o huvichakuérape.


Esenário. Oïva’erä moköi esenário:

1) Peteï ogaguy guasu ojehechahápe mobahpy, irundy okë, ha moköi térä mbohapy ovetä. Upépe oïva’erä peteï kyha oñeñotïva; apyka, mesa ha peteï rradio’i ehtántepe upe tápiare. Oïva’erä avei peteï diario ha terere.

2) Mángo guy porä téra parraléra upe ogaguy yketére ha upépe sillon, peresósa ha ambue mba’e tekotevëva.



Kuádro 1 ha

Osë oúvo Karai Xuande ikotýgui. Ogueru ixárra ha ika’ygua, oguapy hóga guy guasúpe ha oñemoï oterere ha opensa, ha aremi ojepy’amongeta rire, ohupi iñe’ë ha oñepyrü omombe’u umi opensaetáva.



¡Aaalapínta cha! Opa jeýtama ko áño ha che ne’ïra gueteri eñemitÿmba.Che pituva amo ipahápe ko chetujávo nde. Yma che ko noviémbre oikévo añemitÿmbámami va’ekue. Ko’ágä katu opáma ha che axodénte aikóvo. Ha guéno, ha oimearäko añete mba’e la péichante voi la ñandetujávo. A upéi ave, lo mitä niko chembojeroviaiterei. “Marätepa nde papa reñemiÿve – he’i voi chéve ako kuehe Xuan Alvérto oúrö guare– Natekotevëi niko. Ore reguerukapáta peëme la pe’umiarä. Sonseraiterei niko la peikotëva.Pepytu’umavaerä. Peë ko pejapopáma penerembiaporä. Oremongakuaapáma”. Ha péva la che ra’y ixuisiovéva hína. Péro che la namba’apóirö naimembái; voieterei voi amanóne.


Kuádro 2 ha

Okirirï sapy’ami. Omaña hóga renondévo ha he’i:

- E’. Mávaiko amo oúva. Ndaikuaaiete nde. Eguatána. Oguähëva’erä nipora’e el tiémpo ndaikuaáivo la che róga trrankérape oñembojáva. Karia’y dehkonosidoite niko amóva chéve guarä. Tahamína tahecha.



Osë oho pe esenário yképe, peteï okëme, ha upépe ome’ë lénto ijatukupe la púvlikope ha oñe’ë la oguähëva ndive péicha:


- Guendía chamígo. Eguähëmíke. Mba’épa remandami.(…) Péro kóoomono chamígo. Mávapa nembou che rendápe.(…) Hëë, piko. Ha moö oipota aha. (…) Hëë, piko, pyéulope. Ha he’i piko ndéva mávapa la mburuvicha oútava.(…) ¡ He’ë!. Anichéne. Ñane presidénte. Hëë… ñande partído presidénte.(…). Alapínta. Upéva chamígo mba’e guasu. Nameméi ko ñande pyéulope ou la mburuvicha ha’eichagua. Peteï onor chamígo. Péro kóomono. Aháta katuete. Che la che partídope guarä chamígo peteï soldáo. (…) Upéicha. Ha no ha… rejapuráguinte chamígo nderepytái jakaru. Ape jareko la hi’upymi. Trravaxador rógape reimereína ehtimádo. Péro aipóna niko rejapura. (...) Ha néi. Ahtaluégo chamígo.



Kuádro 3 ha

Ojevy. Oguapy ha ojapysaka. Ohendu la ohendúva kosina gotyo ha ombohovái hembireko ñe’e, noñehendúiva okápe; ha’énte ohendúva.


- Mba’ére jeýma piko ere reína Vene la aipo ajeporukaha la che partídope. Chéve niko avave ndacheporúi. Chéngo chejehegui ha chegúhtope porä aha upe rupi. Ava piko chéve che poru. (Ojapysakave).

- Péro nambréna. Ndéko ndereipotáiva voínte apolitikea. Amalisiáko ndeselósa, ajevéro ápente voi reipotáva cheraguïno aikóvo. Péro ore kuimba’éko che áma roikotevë la polítika rehe; roikotevë la amígo rehe uni karai apytépe, rojechavaírö rojevalemi haguä. Pee kuña ko ndapeikuaái umíva pórke ndaperekói rehponsavilida famílla rehe. Che niko areko siéte mitä aprotexeva’erä. (Ojapysakave jey).

- Mba’éicha ohopáma katu piko. Ohóniko hikuái omba’apóvo, ojeporekávo. Ko’ëröiténgo oupa jeýne hikuái. Moö piko oho pukuetereíta. Péva niko hetänguéra. Mba’éretepa reiko ere aipo ohoitémaha hikuái. (Ojapysakave jey).

- Mba’éicha omendapáma katu piko. Mba’e piko la menda. Jakakuaapávo niko ñamendava’erä voínte. Nangána Vene; nde ko repensa vaívonte voi reiko. Araka’e piko repensáta la iporämíva.



Kuádro 4 ha

Opu’ä oho oñemboja ikyha rehe, oñeñotïva voi hína upépe. Oguenohë hyepýgui peteï diário, oguapyñeno ipype ha oñemoï olee. Sapy’aitérö guarä opo opu’á, ojapi la diário yvýre, oñepyrü okorói, ovrasea, oguata ha he’i:


- Hýpy, ne añamemby. Pendetavypáma pëë periodíhta gua’u peikóva. Tapehóna pembojahu pira. Mba’e ojehopáta ñane retägui katu piko. Eguatamína la he’íva. Aipo mil paraguájo ndaje osë ñane retägui káda me. Moögui piko äva oguenohë la he’ivarä. Poloméno niko siérto la ojepaga chupekuéra la vyrorei he’i haguä. Ha goviérnore oñe’ë vai potávo he’i ä mba’e. Ko’ä lexionário oikóva. Kontrréra rembiguái. Araka’e piko äva omombe’úta la iporämíva. Ko’äva niko opersegi voi la ehperansami jarekóva, ojuka haguä ha oñotÿ. Mba’e vai oikóva pérupi katu oipyso ñande resa renondépe ha ojapete ñande apysáre. Tohóna to’u tekaka ko’ä añamemby. Peichagua diário niko la goviérno ombotyeteva’erä voi, ha toho tolala ijarýipe la iperiodihtakuéra. Ko’ä tekove japu. Tekove ñaña oikóva.



Kuádro 5 ha

Oho jey oguapy ikyhápe, otorore kangy ha oñe’ë ha’eño



- Chepicha, che’arxela ko’ä mba’e. Nda’ipóri ndaje trraváxo ha upévare ojehopa. Mba’e añáiko ndoúi oka’api chéve che kokue, umi tekove haragan. Hetaiterei la trravaxoränte ramo areko. (Ohendu jeýma ohendúva pe amo kosina gotyo).

- Péro mba’e che ra’ykuéra rehe piko che ha’e’aína. Che ra’ykuéra niko trravaxador. Ha’ekuéra nomomba’éiva mba’evéichagua trraváxo pórke che ykére okakuaa. Ha’ekuéra oho la tetä ambuépe omba’apóvo, oipotágui kapitalmi ogueruvaerä omomba’apo ñane retäme. Oho ochangamívo ha nde reikuaa porä la iprojeytokuéra. Agäheräntema niko oje’ekipami ha oupa jeýne hikuái. Umíva niko mitä de famílla. Che piko ambojojátanga’u che ra’ykuéra umi tekove haragan rehe. Anína Vene remoïse che jurúpe la che ha’e’ÿva’ekue.



Kuádro 6 ha

Oñembojave la púvliko rehe ha chupe ojedirixi



- Upéicha niko ko’ä mitä pyahu ko’agägua. Ajépa. Noñekontentái la hetäme oguerekóva reheve, ha imba’epota potave. Oipota ao porä, aipo de márka ndaje. Oipotámane katu irradiorä, itelerä, aipo eladéra, vichikléta, ha jáma katu oipota kamionéta. Ha mba’éiko ja’éta chupekuéra. Che niko la umíva ndaikatúi ajogua chupekuéra. Oipotárö erramiénta, kóomono, ajoguáta chupekuéra; oipotárö kamisa, ao, sapatu, ha xénero para porä lo kuñáme, kóomono; péro la aipo luxorä chamígo…che naiméi. Opa umívareko aheja oho ochanga hikuái. Upévare che ha’e: na’isensílloi ko mba’e. La reguapy ramo repensa mba’érepa la xénte pyahu ohopa, rejuhúta ikomplikádo formal, pórke heta káusa rehe la ojeho.



Kuádro 7 ha

Ojevy oguapy hóga guy guasúpe peteï sillón vakapípe. Upépe ohendu gua’u hembireko oñe’ërö chupe kosina guive, ha he’i:



- Nahäniri. Ndakarumo’äi gueteri. Ekarúntema nde Vene. Che atererepa ramo ha hi’ári chenervioso’aína; ndachepy’aguapýi gueteri. (Ohendu jey).

- Péro mba’éichatepa reipota añetrrankilisa ko ñandejára ñe’ëmeguäita apytépe. Ko’ä diário niko káda dia ñanderova’api japúpe ha oñembohory ñane retäre, ha nde reipota añetrrankilisa. Ndaikatúi niko che áma. (Ohendu jey la ohendúva)

- Mba’e che tavýma katu piko. Ndéngo la ndetavýva pórke nerentendéi la polítika. Térä nipo rentendese voínte la alrreve. Guéno. Ndéko ne kontrrérava voi añete. Avéiro-kuéra voi niko. Nderejavypava’eräi. (ohenduve)

- Mba’e ne xentekuérare katu piko che añe’ë. Che piko apena hesekuéra. Chéve nache’importái la Avéiro-kuéra. Ha’énteko ndéve la rehtiraha iladokuéra, pórke mba’eve nanekontentái. Katueténgo rejuhuva’erä la oï vaíva. Alapínta voi. Kuñakaraimi nda’ipy’arenyhëiva niko, cha… (Ohendu jey).

- Ha chéve piko che’apo mba’érö la Avéiro-kuéra. Ku oï porämi jave hikuái oikóva oñe’ëguyguy ha oñembohory che rehe; ha agäite ho’a préso peteïva ha derécho ouvaerä che rendápe. Upéicha jave che, ¡pariénte! . Upéicha jave che, karai guasu, don Xuan de Dio, ha upeicha’ÿ jave katu Xuande, Xuande tuja, Xuande rovatavy.



Kuádro 8 ha

Opu’ä jey. Ojepasea. Itïmbu. Oho oipoka irrádio votö ha ohendu peteï pólka kyre’ÿ. Upéva ojorami chupe ha oheja upépe ha ou oguapy, péro sapy’aitérö guarä opa la musikapu ha oñepyrü oñe’ë peteï polítiko juru vai, umi okopi karia’ýva la goviérno rehe.Upéva osë he’i:



- Compatriotas: esta es la voz del movimiento “Resistencia popular”; un movimiento que defiende las últimas reservas de nuestra querida nación, hoy en rápida caída por el despeñadero, por causa de la corrupción, de la incuria, de la indolencia, del saqueo a cara descubierta de las arcas del Estado. Una nación que fue grande y rica, hoy se encuentra en situación de quiebra por falta de sensibilidad social de los mandones de turno y sobre todo por falta de patriotismo. Kóva ha’e “Resihténsia popular” lo mitä. Kóva ko Movimiéntope ijatyhína paraguájo ha paraguája ohayhu añetéva hetä; ojepytasovahína ko’ëreíre ombotuichavepotávo, ha ohovakavahína umi tekove popindápe, umi ñanemoperövape, umi ñane retä rehe oñemúvape ha hyguata’ÿva araka’eve. Umíva káusa péina ñane retä inandi ohóvo. Ojehopa tetä ambuére. Ojedihparapa ko ñane retägui pórke nda’ipóri trraváxo, nda’ipóri indúhtrria, nda’ipóri mboriahúpe guarä tape. Péina ko’äga ko ñane retä irrikoitévape iñembyahyipa la xénte, heta ñande rapicha ñahendu he’i: ha’a mboyvemi amano vare’águi ajeporekáta che pasaxeräre ha asë ko’águi, ha osë oho. Upéicha hetaiterei oï la ñanderejáva, ñanemotyre’ÿva. Máva piko oime ko Paraguáipe la ikatúva he’i: che arekopa che xentekuéra che jerére; che ikatu ha’e: che famílla noñemboja’ói. Ore roimemba gueteri Paraguáipe. Pehekamína pe pegueru chéve ko rrádiope la upéva ikatúva he’i. Tuichaiterei aipojopýta upéva upe tapichápe.////



Kuádro 9 ha

Ipochyeterei karai Xuande ha oho omboty; péro mba’e nipo ojehu chupe; pórke ñemo’ä vaicha kuri ku ojapetétava yvýre la irrádio ha ndojapói. Omboguénte ha ou oguapy. Oryrýi, otarara, hesa’yjupa, ñemo’ä ku hy’ái ro’ysämbáva, ososopáva opytávo. Oguerumi jey ipytu ha he’i:



- Mba’e piko ja’e kuaa ko’ä xénte péicha oñe’ë reíva rehe. Äva piko ndohechái voi la tape, la pyénte, la ehkuéla ojapóva la goviérno opa rupi rei. Äva piko hesa tü mba’e. (…) (Oñamindu’u).

- Ha la ohosévape piko mba’éicha la goviérno ojokóta. Máhke ohose ha osë oho. Mba’e ja’éta chupekuéra. Ha piko mba’ére la goviérnope okulpa ko’ä xénte. Ajépa ipartikular. Nda’ipóri ndaje trraváxo. Péro nambréna. La omba’aposéva ko oimehápe ojuhu la trraváxo. Nomba’aposéivante la osëva oho he’i voi ako kuehe peteï che korreli iñarandúva. Ha oimearäko añete upéva, upéichane, pórke la iñarandúva niko oikuaa porä la kósa; nde’imo’äi la he’ipotávo rei. Che ajuhu siérto peteï púntope, ndasiertopái ramo jepe. Oïvante ja’eva’erä.



Kuádro 10 ha

Ombojeko isílla tápiare ha oguapyjeko, ojehetepyso, opytu’u, osapymi. Sapy’aitépe okémane katu, okororö sapy’a. Upéi ñemo’ä ko ohecháva iképe la ohecháva ha oporombohovái péicha:


- No no; no, no, no. Ani umíva ere ñane retäre che ra’y. Péva niko ndekakuaahague, ha upéva nane’importáirö, ehendu ko ha’étava ndéve: la ápe reikoháicha ko, che ra’y, ndereikomo’äi mamove. Aipotáma katu pejupa jey. Tereho eheka nde ryvy ha ne reindykuérape ha peju. Aipota pejupa jey pórke pende sy iñangekoieterei; ndovy’avéi; ndokeporävéi, ha ko’ëröite ho’áne hasy chehegui. Ore romano mboyve aipota pejupa jey che ra’y. Nde niko la imajorkuéra, ha chepore’ÿme nde la ituvakuéra. Nde reruva’erä chéve umi ne ermanokuéra Xuan Xose, ha nandepu’akáirö hesekuéra, ere Xuan Alvérto pe taneguainea. Péro aipotáma pejupa jey.



Kuádro 11 ha

Oiko peteï mbokapu aguïete karai Xuande rógagui ha omombáy chupe. Opo opu’ä, péro nontendéi la oikóva. Oñemboja okë guasúpe, omaña oka gotyo, ou jey oguapy ha he’i:


- Ahecha poräite piko che képe pe che ra’y Xuan Xose. Ajépa ipartikular. Roñomongeta poräite jave hína oï la chemombáyva. Mba’e nipo. Ha néi, tahána takaru mba’e, ña Vene opytu’umi haguä avei ko asaje. (Osë esenáriogui )



Ápe imbyte ko tembiechauka. Oñemombytu’umi la púvlikope avei)


 

 


MBYTERE MOKÖIHA


Kuádro 12 ha

Osë jey esenáriope karai Xuande. Oñehäikutu oúvo. Okarupa ramo. Oguejy hogaguýgui mángo guýpe oguapy iperesósape. Oñembokupyjo’a. Osuhpira pypuku ha oñe’ë



- Sera piko añete la Venerándo ombokapu la che rymba kure kuérare. Che niko nahendúi. Péro haimete ndaje ko ojapi peteïva. (…) Ha upéicharö piko kompáe Atanásio nda’ipu’akavéima pe ta’ýra vyroton rehe. Maräiko ojahéi la animal rehe. Ha guéno. Ha itavyraígui. Péro iporäve aiko ahendu’ÿva ramo pórke osino ko’ëröite aikovaítama che kompáe ndive avei. Upévantema ofalta chéve: aikovai vesíno ndive kurekuére. Trrakeko, he’íva ku Vene, ore año rei roiko ko óga guasúpe, sikéra vesíno porä hi’ä roguereko.



Kuádro 13 ha

Upe jave ohendu ojepopetéva hóga renondépe ha oñemboja peteï okëme.



- Guénatarde.(…) Iporämínte. Mba’épa eremi ehtimádo.(…).Venemérita Avéiro de Gonsále róga reikuaase.(…) Hëë… piko. Reikotevë hese. Ha péina péva ha’e la hóga. Mba’épa eremi ehtimádo, che iména hína. (…) Hëë… piko, ha iporäiterei katu upéva chamígo. Oimearä hína imembykuéra ohkrivi chupe. Embohasa katu chéve amígo tantrrega chupe.(…) No. No… Ha’e hembiapohína kosináme. (…) Eru katu chéve ehtimádo la nde kárta, che afirmáta ndéve. Ani reñapovlema sonsérare.


Kuádro 14 ha

Oñentrrega chupe la kuatia ha omondyryry voi, ojuru’o ha oguapy olee. Sapy’aitérö guarä oipetéma la kárta henypy’äre ha he’i:



- ¡ Ekachána !. Ndoumo’äi jeýko la Xuan Alvérto la Níño ára rä. Hetaiterei ndajeko itrraváxo. Añamemby… Kóango omoñenóta la viéxape. Mba’éichaiko ha’éta chupe. Ha irrasón jeymakohína ko vrúxa ta’e chupe. He’i voi hína oikóvo kuri: Äva ndoumo’äi. Moléhtia hembirekópe guarä la Paraguáipe jeju, ha Xuan Alvérto ipyapy kangy; ndopleiteaséi hendive. La sy ngo oikuaa pe hye porépe, aje. Ha che katu ha’e: ipituva ko’ä cheñemoñare. Mba’éichaiko kuñáme oñedominaukáta. Notïri. (…). Ha guéno; ikatúko Ána Vélla ou; upévako kuñaite hína. Noponderái pe vrasiléro tujáre. (…) Ha…Eleníta. Ha’e ouarä katuete. Ndorekói ha’e ojokóva chupe. Péro avavete umi otrrokuéra ndoúirö piko ivaietetahína la ore pórte. Kensáepa Níño Xesu ho’úne chipa. ¡Aaalapínta cha!. Ha Xuan Xose katu niko… dioselopáge voi. Oipota ndaje ore roho rohasa hendivekuéra la Níño ára. Oguerukáta ndaje oréve ore pasaxerä. Péro araka’e piko ore rohóta umi rupi. ¡Na. Cherejápe!. Upévantema ofalta. (…). Ha upéva upe káso oiporu jeýma la viéxa che rehe. He’i chéve: Rehechápa Xuande; rehechápa. Ha’e ja nopensavéima oúvo. Opytaitéma. Ndéve uvei ndereraháta ko’ëröite. Eñeme’ëna enkuénta nde karai ndexuísio ramo. (…) Ha mba’e ideguhto’ÿva niko la retopa pe kuña irrasón. Péa la arxel paha. (…) Ha guéno. Ko asúnto kóa ho’a vai mboyve che ári, tekotevë aha aporandu porä umi dirixénte che partído omyenondévape, mba’e añápa añetehápe la oikóva hína ko ñane retäme, pórke chemoñeñanduvaíma. La che lavrúxa niko okomprovátama katuete chéve la chevyroha. Aháta añembosako’i ha ko’ ërö aháta.
(oho oike kotýpe). Oñemoypytü esenário sapy’ami.



Kuádro 15 ha

Karai Xuande oike esenáriope óga yke guio, oguahëröguáicha oka guio. Ovy’a oúvo. Opichoropiguy. Omondera’e ijao tupaomi oho haguä pyéulope; isombréro iporävéva, isapatu, ha oguapy omombe’u hembirekópe mba’épa he’i chupe huvicha polítiko.



- Ajúma ña Vene…. Reimépa nde rogamíme, teräpa rehora’e…(…) Hëë; nerembiapopikoreína. Guéno. A guivénte aipórö amombe’úta ndéve mba’épa he’i chéve che presidente. (...) Moö piko nde Vene ñande itavýva ñantendéta voi ra’e mba’e ventáxapa ogueru ñane retäme la paraguájo osëva omba’apo okápe. Upévare ha’e ajúvo: ajépa niko la iñarandúva ndive nañañe’ëreíri. Sapy’aitépe voi niko ñanderesape’a. He’íngo chéve:

- Anivéna karai Xuan de Dio repena la oñe’ëreívare. Umívako ndoikuaái la he’íva. La paraguájo ha paraguája osëva omba’apo okápe ko nañanderejái; umíva ohapyaty mbareteve ñandehegui hína ko ñane retä. Ha’ekuéra umi oïha guive oipytyvö ixentekuérape; ogueruka chupekuéra la dólar a la éuro, ha umíva umi pláta rupive okakuaa ha ovivorea la ñane retä ekonomía. Ko ñane retäme niko la rrekúrso ogueroikevéva Itaipu, ajépa. Péro péina amombe’úta ndéve, Itaipu rire oïma hína la ojeheróva rremésa, umi ñanekompatrrióta trraváxo repykue oikéva Paraguáipe. Ha ikatu voi ja’e upévare ideprovechoveha la Itaipu remime’ëgui, pórke ndo’ái umi mbohapy irundy yso kyra, Itaipu rehe okambúva, pópe; umíva umi pláta oho derechoite umi famílla imboriahuvévape, ha upe guive omongu’e la ekonomía nasional. Amo ipahápeko karai Xuan de Dio umíva umi tapicha ideprovechovehína ñane retäme ko’ä haragán atýra ápe jarekóvagui, oikóva ojaguajuka, oterere ha oha’arö oñepyrü kampáña polítika ñanderaso’o haguä ñande dirixéntepe. Ajevérö chamígo, anive repena la ñe’ë meguäre. Koëröitéko omimbipáta ko ñane retä , he’i chéve.

- Peichaite he’i chéve ha ombopyahupaite jey chejerovia. Ha ha’etépe, pórke okañýtama voi chehegui la pelóta oikóvo kuri. (Okirirï. Inambipu’ä. Ojapysaka)

- Mba’étepa la eréva ña Venemérita. (…) Péro ha oiménengo añete la upéicha; ñande piko moö jaikuaapáta. (…). Péro ñandéve niko che áma ndoguerukái hikuái la pláta pórke nañaikotevëi, térä piko nde reikotevë. (…). E’. Ha la pláta nereikotevëiro piko mba’e la reikotevëva. (…). Péro nangána. Okakuaapáma niko la ne membykuéra ha ovevepáma eréva ku nde. Marä piko reiko ereve: aikotevë che membykuérare, aikotevë che membykuérare. ( Oñembojere). Aaalapínta; ko kuñakarai. Chamigomi, entrre ha’e, la rrádio, ha la diariokuéra japueta niko, ñanembotarováta voi.


Kuádro 16 ha

Oho oguapy iperesósape, oraha irrádio omoï ijykére peteï sílla ári, oitykua iterere ha hei: ko’äga rohendúta churéro parlánte apukami haguä nde rehe, ha oipoka la irrádio votö. Upévape oñehendu: …..…”goviérno. Péro ajépa hova’atä hikuái. Ni ñati’üre nda’ipu’akái la goviérno ha oiko ñandevolease. Ñanerenyhë dénge ha akänundu sa’yjúgui péro la goviérno oiko oñemboguápo ñandéve. Oiméne pehendura’e pe Vánko Sentral presidénte he’írö guare:

“Después de los royalties de Itaipu, los ingresos más importantes del país constituyen hoy las remesas de divisas sanas, que los brazos paraguayos envían desde el exterior. Mediante esas remesas se ha frenado la suba del dólar y revertido la tendencia; ahora el dólar va bajando y frenando la suba de los precios. Las remesas constituyen una bendición para nuestro país; porque sanean nuestra economía”.


(Kóva he’u ha hey’u hi’ári, he’i karai Xuande ha tuicha opuka. Péro la rrádio osegi he’i:).


“Peguatamína pekalkula ha peguapy pepensa, mba’éichapa opresenta hikuái peteï dehgrásia nasional, ha’éva hína pe diáhpora, pe éysodo masívo oikóva ñane retäme, ha ñane ñe’ëtépe jaheróva jehopaguasu. Péro mba’e rremésa katu piko. Añeï piko la pláta oúva ovalevéta la ñane famílla ohóvagui. Upéva niko nda’ipóri pláta ombyekoviava’erä ñandéve. Ha upéi ave, araka’e peve piko la ñane mitäkuéra oguerukáta la pláta. Túva ha sy omano meve, ha upéipa mba’etahína”.



Péva pe púntope karai Xuande opo la irrádio rehe ha ombogue. Upévo he’i:


- Pévantema ofalta ohendu ña Vene. (…) No, kóa nopintaporäi. Ndoikepái korápe kóva. Oime la hembýva.(…) Péicharö piko orembotavy, ore dirixénte de vásepe, la kaudillokuéra; nomombe’upái piko oréve la oïva térä piko mba’e la oikóva. Mba’éicha piko ä tekove tavy ojurukáta chupekuéra. Na’isentídoi niko péva.(…) Aha jeýta mante voi pe pyéulope añomongeta porä hendive. Ojapyhy iterere ha oike ikotýpe.



Kuádro 17 ha

Karai Xuande osë mboyve esenáriope oñehendu he’írö:

- Ha guéno, ha amombe’úta niko ndéve.

Osënguévo hóga guy guasúpe, oñomongeta hembireko ndive oúvo. Osëvo he’i:

- Ahángo ha’e karai Kilípe pe ko’ápe ja’e haguéicha. Antende porä la ideprovechoha ñane retäme la rremésa, ha’e chupe, péro niko upéva tuichaháicha, pórke ore sy ha túvape la famílla jeho nda’ideprovechopái, pórke ore ndaha’éi pláta la roikotevëva.

- Mba’e la peikotevëva entónse, he’i chéve.

- Ore roipota la ore mitäkuéra oupa jey – ha’e chupe - oñangareko haguä ore rehe oretujakue, ha rohavi’üse avei la temiarirö, la ñetokuéra.

- No don Juan de Dios, he’i chéve. Ñande niko polítiko, ajépa, ha ñañe’ëva polítika rehe, péro ko’äga nde reju replantea chéve peteï káso partikular. Nde reipota nendive ne nietokuéra remokunu’ü haguä, ajépa; péro upéva niko peteï asúnto personal, ha la polítikape ndoikéi umíva.

- Ahendupávo upéva ha’ete ku nañeñanduvéiva, ha asë ha’e chue:

- Mba’éiko ofalta peëme chamígo pemoï haguä la kondisión oñekotevëva, ñande rapicha paraguái opyta haguä hetäme omba’apo. Añeï piko ore dirixénte de váse rombofaltáva peëme mba’eve; ko orejokuaiseháicha orejokuáiva, ha mamo orejokuahápe ore penerymbaguéiva, ha’e chupe, ha apu’äma voi aju haguä.

- Anína chereja che ñe’ë che jurúpe karai Xuan de Dio – he’i chéve - . Antendéko la nde káso, ndarekóinteko la rrehpyéhta pórke péva peteï téma ijetu’úva, ha el goviérno ndoikuaái voi mba’éichapa oenfrentáta – he’i chéve.

- Ha la goviérnope ore pomoïrö rojeroviágui pende rehe, ha ndapeikuaái mba’épa pejapoarä la ñane retä oñakarapu’ä haguä niko, chamígo, ivaieterei; oreporu vai pórke ore rohasa ñemotï pende káusare. Iporäve jajeka ojoehegui, ha’e chupe ha asë aju.

-Ha péina ko’äga ña Vene ñasë la nde erévape. Chehegui okañyetéma la pelóta, pórke nachekontentaiete voi la he’íva chéve. Ivaieteha ko ñande situ mante he’éta ndéve. Naimo’äiete ko che rekove apÿime äva oúne haguä oiko che rehe. Ha mávape piko ajerurevéta solusión ni sokórro. Ñande niko la ñánde káso na’isolusionvéima. Japerdepáma la japerdearä. Siéte mitä ha katórse ñéto japerde. Ha mba’ére upéva. Mba’épe, moö, ha máva ndive ñande jafalla che rembireko, äichagua kahtígo jahupyty haguä. Ñandejára mante upéva oikuaáne, pórke che ndapillái. Añembotapykueva’ekue che, ha nde katu reikuaa porä, áhta ñane famílla ambotapykueva’ekue aservi poräve potávo che partídope ha che retäme, ha péina ápe la tetä Paraguái ojapóva ñande rehe.



Kuádro 18

Karai Xuande oñemo’aguï púvliko rehe ha he’i chupe:



- Upéicharö piko che antendevaietéva la polítika ra’e. Che niko chemitä guasu guive aservíva la che partídope aimo’ägui ha’e rupive aservi che retäme, che komunidápe ha che famíllape. Ha umíva umi servísio ajapokuévo aimo’ämi che jehe avei ajapo. Amenda riremínte aikeva’ekue amba’apo la polítikape. Upérö ha’eva’ekue: che niko naikotevëvaíri; ha’e… ko polítika rupive añeha’äta aheka jeikoporämive che rapichakuérape. Upérö che apensa na’iporäichéne haguä pe teko pychi’ï, tavy, ha mboriahu räinguágui asë che añónte, miéntrra tapicha ipilcha’ivéva iñapesämba che jerére. Ha’ete vaicha va’ekue chéve ndarekomo’äiva garantía che vállepe ni che retäme la upéicharö. Mboy áño piko amba’apo pe tupaóre, pe ehkuéla pyahúre, pe komisariáre. Mboy vaka piko ame’ëva’ekue umivarä. Mboy próximo piko anohë presohágui. Porloméno ngo sinkuénta áño poräma atyryry la che partído rapykuéri. Ha péina ko’äga, aikaräivo seténta áño oje’e chéve la che provléma ndaha’eiha polítiko, sino asúnto personal. Ha mboy mil famílla piko peichagua “asunto personal” reheve ojechahína ko’ägaite. ¡ Ha piko upéva ndaha’emo’äi nga’u rrehponsavilida polítika!.



Kuádro 19 ha

Karai Xuande oho ogueru peteï káxa guasu ha oñepyrü oguenohë ta’anga yvy peteïteï ha omoï ohóvo ipesévre. Upekuévo oñe’ë ha’eño.


Eguatána. Siéte mitä amongakuaa ha péina chetujakue che jey amoíva’erä la pesévre. Péro ajapóta. Ikatúko ou mba’e lo mitä. Vene anga niko oipota peteï hemiarirö kuñáva ojereru chupe, omongakuaa haguä; ha che katu oipota peteï kuimba’éva. La ñande tujávo ha’ete ku ñaikotevëva upéva. Nañandesuértei – he’íngo chéve ha’e – pórke heta ñamongakuaa la mitä, ha ndaikatúi ñamokunu’ü la ñane ñetokuéra. Ha siérto. Ndoroguerekóiniko ni peteï ojeremíva ore rehe. Ha jaipotániko pe temiarirö ñamoku’ü ha ñambojeroviami haguä. Péro mamótapa. La nuéragui rei ñaha’arö umíva; ha grínga ramo la ne nuéra katu, amóntema voi. Araka’e ome’ëta aguelokuérape imemby. Ha la kuimba’éngo la ogapýpe nomandái voi. Jaikuaa upéva, ajépa. Péro amo ipahápe ko ni umi kuñáva ndovaléi. Che rajy Maria Rrósa he’i aipo iména ndaje oipota tuichamive raë la mitä. Rrosénda katu no pórke la imemby na’ikaraiñe’ëi voi. Ha upéva ko siérto. Aipo inglépe niko oñe’ë la mitä. Che nantendeiete voi la he’íva. Ana Vélla aipónte avei. Upéva la imemby oñe’ë portugépe, vai vaiete ñantende; ha Eleníta katu niko ne’ïra voi imemby. Upéva che rajy pahague. Ha… che rajy Eleníta… Ahechagua’uete… niko. (Oñakäity. Oñakämbovava ). Ndahupivéivako la mitä ha’e okakuaapa guive. (…) Ha upéingo oime Xuan de Dio. Ha’e añoite niko la paraguájare omendáva pe amo Guenosáirepe, pero ijapelechádoanga niko pe che ra’y upéva; ha’e piko ni ohkrivimíva oréve. Chéngo ha’eva’ekue voi isýpe: marä piko remoïse hese la che réra; oje’étango chupe Xuande’i ha osëta iñarruinádo.



Kuádro 20 ha

Ápe orresivi peteï llamáda iselulárpe ha oñatende.


- Óla. Óla. Ndéiko Eleníta. Mba’éichapa che rajy. Mba’épa reiko. (…) Aime porä…(…) Ha hesäi katu avei. Ndaha’éinte la hetia’epáva oikóvo. (…) Ha penderechaga’u… Ndépa araka’e reguähëta che rajy aha haguä roha’arö terminálpe. (…).He’ë!. Anichéne. Nde avei piko che rajy. Péro mba’e piko la ojehupáva peëme. Ipahápe niko peë orerejapáma voi. (…) Mba’e katu entónse. (…). Hë? . Remendátama avei?. (…) Ha guéno; ha upépe katu ore nde sy ndive roikopáma hese. (…) Ha pórke nde añoitéma la ore ehperánsa hína kuri, péro aipóna remendátama avei, ha upéva he’ise repytáta upe rupi, aje. No, mba’e no katu piko. (…). Ha néi. Ahecháta mba’éichapa omombe’u kóva nde sýpe. Mba’éiko jajapóta. (…) Guéno che rajy. Cháu.



Omboguejy la iteléfono ha oguapy, he’i:


- Ha péina, pehendupáma. Ni haguekue chipápe ndopytamo’äi ko Paraguáipe Gonsále Avéiro kuéragui Vene ha che romanóvo. Péro la itrrihtevéva niko la romano mboyve voi opáma la orefamílla, oñehu’ätrrosa. Kóva ko ógante rire la ñane retä Paraguái, apete opamo’ä kuri, pórke ápe che apa ha avei opa che retä chendive. Ndopytamo’äi che rapykuere ko tetä Paraguáipe.


Oho oguenohë ikáxagui la Niño Xesu ha he’i chupe:


- Noromoïmo’äi nde pesévrepe Niño Xesu. Repytáta che jyva ári. Nde la che remiarirö. Nde ha chéntema japyta ko Paraguáipe.



Tadeo Zarratea

 

Fuente digital: http://mbatovi.blogspot.com

Registro del autor: Enero 2009

Registro de enlace: Noviembre 2011

 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA

EL IDIOMA GUARANÍ, BIBLIOTECA VIRTUAL en PORTALGUARANI.COM


(Hacer click sobre la imagen)

 





Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS



Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA