MITÄ REKO MARÄ. NIÑO DE MALAS COSTUMBRES (FARSA PARA NIÑOS)
MITÄ MBOVY’AHARÄ
TADEO ZARRATEA rembihaikue
Omyatyrö ha oipysove haguéicha ijapohare 2007 pe.
OMBA'APÓVA: Sy, Kili ha Vito.
MBA'APOHA: Peteï koty okaha rupi gua.
KILI: ( Oheka ohekáva peteï vokópe)
VITO: (Oike oúvo) - ¡ Epa !
KILI: (Oñemondýi) - ¡ E’ !
VITO: (Omba’ejuhu) - Heë…
KILI: (Tesaparápe) - Ich…
VITO: - Hechápa nde.
KILI: - Mba’épa.
VITO: - Hasýpe chepopa’ä nde rehe.
KILI: - Piko…
VITO: (Oho ohecha ivoko) - ¡ Ndesýre !
KILI: (Oguerohasáma ñemondýi) - ¡ Hái ! . Mba’etei piko. Nangána.
VITO: (Ohechave ohóvo) - Ma’ëmi. (ijupénte).
VITO: (Okorói. Ojapete mesáre la ivoko) – Amombe’úta mamáme.
KILI: - Néike. Néike. Jagua’i.
VITO: - Ahekaukáta nde vokópe. (Ojere).
KILI: (Upévo ojapuráma). – Hýpy. Hýpy. Che ra’y. (Ohekýi ivolsíllogui moköi lápi de kolor ha omombo chupe): - Na’ápe. He’upa.
VITO: (Omono’ö yvýgui ha ohecha). – Noïmbái ápe.
KILI: - Ejerána.
VITO: (Iñe’ërasëmba). – Añete. Moö oime sa’yjúva.
KILI: - ¡ Hë ! . Moöiko che taikuaa. Oiméne reityra’e.
VITO: - Heë… Piko… ¡ Eguatána! . Továngo oï ajúrare.
VITO: - (Oma’ë porä tyke’ýrare). – Aikuaaukáta ndéve. (Osë oho)
KILI: - Ekachána. (Ijupe) Ikuña’iete.
KILI: (Ojecha he’eño. Pya’e porä ohekýi lápi sa’yju ha omoinge tyvýra vokópe. Nahendái. Ogueru voko imba’éva, ohechagua’u).
SY: (Oike oúvo, Vito hapykuéri). – Añetépa ne mitä sa’yju rejapo jeýma nde kalaguíchi reína.
KILI: - Ijapu. Oiméne la ilápi sa’yju ivokópe hína. Ha’e ndohekái voi.
SY: (Vitópe). – Néi. Eheka jahecha.
VITO: (Ombojurúre ivoko ojuhúma, ha oñemondýi). - ¡E’!. Na… na…ápe hína. Omoï jey ra’e.
KILI: (Ovy’a). – Rehechápa. Rehechápa.
SY: (Kilípe). – Ha nde; maerä repoko nde ryvy mba’ére. Moö oime ne mba’éva.
KILI: (Ojecha vai). - ¿Che?. (…) . Che aipurukákuri.
VITO: - Ijapu. Ohundipa.
SY: (Moköivépe). – Néi. Peñesü chéve, pya’e. Ha nde Kili, ko’ërö ndererúi ha reikuaáma.
KILI HA VITO : (Oñesü sánto renondépe ojoykére)
SY: - Peneko’ëmbáta upépe. Mitä reko vai pende túva (Osë oho).
VITO: (Omañasaguy).
KILI: (Oñembovai chupe).
VITO: (Mbeguete). – Avy’a, avy’a. Rerekóma ko’ërö re’uarä.
KILI: (Omopu’ä ikuä techaukaha). – Che apika mboyve, nde reipo’óta. Eikuaáke.
VITO: (Oñembohory hese) . – Chejáranga, che ra’y.
KILI: (Oma’ë sayke hese ha oñe’ëreity). – Jagua’i karë, resa pile’u.
VITO: - Anguja tutu. Pokovi.
KILI: - Guaiguï memby; py’aju, voli.
VITO: - Popinda. Aguara’i.
KILI: - ¡Pyrague!.
VITO: - ¡ Mondaha!,
KILI: (Osyryry ha oikutumyaña chupe heñyvangápe).
VITO: (Ho’a. Osapukái). – Aiiipyyy…
KILI: (Oma’ë okëvo). – Cháke, cháke, ha’e ndéve.
SY: (Oike oúvo) - Mba’e jeýma piko…
VITO: - Kili chemyaña.
SY: (Ipochyeterei). - Mba’eichaguáiko peë krihtiáno ko sánto renondépe jepe peñorairöva.
SY: (Oipyhy Kilípe inambígui ha oipoka). - Ne aña memby tie’ÿ…; ápe eju eñesü chéve. (Ombotyryry pe ótrro tápia yke peve). - Eñembo’e chéve 40 vendíto, ha tahendúke kosina guive.
¡ Che Dio…! . Opa ne máñape rejogua pe nde ru tuja otï’ÿme. (Ohokuévoma). Upéagui reíko noroipopïri garrótepe. (Okañývoma) . - ¡ Tahendúke !.
KILI: (Hatä oñepyrü). – Vendíto, alavádo, séa, el santísimo ( a guive ongururúntema opa peve; upéi oñepyrü hatämive jey) – Vendíto , alavádo (Omboguejy iñe’ë)
rrepíke vandéra.
Karakara mácho
rejúpa jakévo
ja’u nde vakéro
asaje entéro.
VITO: (Oñembojere oma’ë hese; ijurujái opytávo).
KILI: (Oñembovai chupe ha oñembo’e jey. Hatä he’i: Vendíto , alavádo
(Mbegueve) : rrepíke bandera
(Ohupi ikuä): Vito nde vitóke
re’úta ko’ërö
ehkuéla rapére
ejererekóke.
SY: (Kosina guive). – Vito…
VITO: - Señóra mamíta.
SY: Ejo. Tereho eru chéve y …
VITO: - Guéno mamíta. (Ombarakapu Kilípe ohasávo).
KILI: (Oñepyrü jey oñembo’e; hatä he’i: - Vendíto, alavádo
(Mbegueve) rrepíke vandéra
Karakara mácho
rejúpa jakévo
ja’u nde vakéro
asaje entéro . (Iñakärakuve ha oturuñe’ë).
SY: (Oike mbeguekatuete ha oñomi oúvo ipopegua).
KILI: (Hesaho isýre; opo opu’ä, oñani ápe, pépe, kotypýre, ha upéi ohasátavo isy jyva guy rupi ojagarra chupe ijatukupeguio ikamisa kuéllogui ha ojuvy ra’ä)
SY: - Eju chéve ko’ápe ne mitä tepoti.
KILI: - Áina, áina ; anína mamíta...
SY: - Nderekyhyjéi piko Ñandejáragui, ajeve reñembohory la ñembo’ére.
KILI: - Akyhyje
SY: - Mba’e rekyhyje katu piko nde tekove eréxe. Péicha piko ñañembosaráiva ñembo’ére. Néi, eñembo’e porä chéve jahecha. (opoi myaña chugui)
KILI: - Vendíto, alavádo, séa, el santísimo, sakraménto, del altar. La vírxen María, nuehtrra señóra, konsevída, sin mancha, de pekádo, orixinal; dehde el primer instante, de su ser , natural. Amen Xesu, María y Xosé. En el nombre del Pa ‘
SY: - (Oñe’ëjoko). Reikuaa jepe ra’e. Ha marä rekambiapa la orasión he’íva.
KILI: - Ha… ajapónte. Ndaikuaái mba’upépa.
SY: - Ha mba’éicha he’i la nde reñembo’éva.
KILI: - Nachemandu’ái.
SY: - Nde japu !. Ere chéve nde tepoti, pórke roinupäta voínte ne kangue ine meve. ¡ Ere jahecha ! .
KILI : - Vendíto alavádo
Guäiguï sái voládo
Ojupi sérko ári
Ho’a ovayvávo
ha opo opu’ävo
okuaru charara.
SY: (omaña ijehe ha ojecha isái voládo reheve; ipochyeteve; ojagarra inambígui, onambipoka ojero’a peve ha he’i chupe:) - Mávaiko nembo’e ko’ä vyroreieta. ¡ Che Dio...!
KILI: - Ehkuélape ahendu.
SY: - ¡ Sokórro che pa’i ! Mba’eichaguáiko la ne maéhtrra...
KILI: - Ndaha’éiko che maéhtrra. Ehkuéla rapére ha pelotahápenteko ahendu oje’e.
SY: - Piiiko. Ajépa nde’agrasiadoite. Ha che taiko tañepi’ä pomondo haguä ehkuélape.
Roipopïta garrótepe ne mitä reko marä reikuaa haguä rrehpéto. (oñembosako’i oinupä haguäicha)
VITO: (Oike oúvo peteï válde y reheve). - Na’ápe mamíta la y; arúma ndéve.
SY: - Péva la aikotevëva ambohekoguapy haguä ko ava ra’y kachiäi. Eru chéve ápe. ( ojagarra la válde, ohupi oñohë haguäicha Kili rehe)
KILI: (Ojapuraiterei; sokórro ojerure) - Mama… mamíta… Anína mamíta. Anína mamíta. Chenupäntena. Chenupäntena.
SY: (omboguejy la y ryru; oheréi chupe peteï, moköi ha mbohapyha ndohupytyvéima. Kili oñani kotypýre; oike mesa guýpe, sílla kupépe, ha opáicha rei oñedefende. Isy Omuña chupe, oha’ä chupe
ha ojavypa.Upéi ojuhu okë ha osë. Isy oñani hapykuéri ohóvo; osë rire esenáriogui oñehendu oja’ónteha gueteri ohóvo.)
Opa
Oytúvre, 10, 2007
Fuente digital: http://mbatovi.blogspot.com
Registro del autor: Enero 2009
Registro de enlace: Noviembre 2011
ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA
EL IDIOMA GUARANÍ, BIBLIOTECA VIRTUAL en PORTALGUARANI.COM
(Hacer click sobre la imagen)