PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
TADEO ZARRATEA

  PARAGUÁI REKO - Cuentos en Guaraní de TADEO ZARRATEA


PARAGUÁI REKO - Cuentos en Guaraní de TADEO ZARRATEA

PARAGUÁI REKO

Cuentos en Guaraní de TADEO ZARRATEA

 

ÑANDE HAIHÁRA GUASU AVAÑ’ẼME

GRANDES AUTORES DE LA LITERATURA EN GUARANÍ

 

PARAGUÁI REKO

© TADEO ZARRATEA

© EL LECTOR

Director Editorial: Pablo León Burián

Coordinador Editorial: maurolugo

Diseño Gráfico: Denis Condoretty.

Hecho el depósito que marcha la Ley 1328/98

I.S.B.N. 978-99953-1-074-5

El Lector I: 25 de Mayo y Antequera. Tel. 491 966

El Lector II: San Martín c/ Austria. Tel. 610 639 - 614 258/9

www.ellector.com.py

Esta edición consta de 2.000 ejemplares.

 

 

MAITEIMÍMANTE

 

Paraguái ñe'ẽporãhaipyre ningo jaikuaaháicha ha'e gueteri peteĩ kapuéra pyahu porã oikotevẽva tapicha arandu oñemitỹsévare ipype, hetamíko oĩhína umichagua -isarambipánteko-, umi máva ha'ehína ymaite guivéma ohyvykóiva ñe'ẽporã yvy ha ohapyaty katuíva hemiandu ra’ỹi heñói va’ekue tape kú’áre, umi kuña ha’e... kuimba'e paraguái niko oipyaha mbeguekatu oúvo ñane retã ñe'ẽporã guarani ñe' ẽme.

 Ñane avañé’ẽ hetaitéma ho'a ha opu'ã rire, oguerujey sapy’a ipytu ha oñemoĩ ogueraha ipyti’áre karaguataty vai opororopava’ekue haperãme, EL LECTOR ndohechagíri ñane retá ha ñane ñe'ẽporãhaipyre remikotevẽ osapukáiva ojerurévo oñemono'õmbami ha oñemoherakuã haĝua, upéicharõmantepy avei avañe’ẽ poty oguatáta tape pyahu potĩ asy ymaitéma oikotevéva rehe, jahechápa hetesoro ha ipotyjera ko'ẽreíre.

maurolugo

 

 

MARANDU

Ñane avañe’ẽ niko ko’aĝaite peve ne’ĩrã oñemohendapa porã, nda’ipóri rupi peteĩ aty he’íva mba’éichapa ojehaiva’erã, upéicha rupi haihárakuéra ojoavy’imimi ohailájape, ko’ápe jahechakuaáta Tadeo Zarratea ohai jave oipuru katuete "X" pe "J" ha "G" karaiñe’ẽme ojepurúva rãngue. Techapyrã: "xéfe-jefe"; "Xuande-Juan de Dios"; "Xénero-Género; "Xénte-Gente". Upéicha avei oipuru "Trr" mamo oikotevẽhápe. Techapyrã: "trraváxo-trabajo"; "trrúko-truco". Zarratea oipuru "S" karaiñe’ẽmgua rãngue "H". Techapyrã: "Máhke-Más que"; "krihtianíhmogui-cristianismo-gui". Ipahaitévo ikatu ja’e Tadeo Zarratéa ndojeréihavoi omoguarani haĝua ohai jave, upévare ha upéicha rupi osyryry porãiterei omba’emombe’úva, upéi ave guarani oñepyrũramo okakuaa ha ne’ĩrã gueteri oĩ oĩhaĝuáicha.

maurolugo

 

 

TECHAUKAHA

Maiteimímante

Marandu

Elfinadorä

Tañembo’éje Lupére

Che rajy omendáramo guare

Tuicha mba’e la jaleemi

Tapicha irrealida’ÿva

El hombre que perdió su realidad

Pa’I ojerure chéve che rajýre

Ndovaléiko ñandesovérvio

Karai Xuande

Mitä Reko Marä

 

 

 

TUICHA MBA'E LA JALEEMI

 

-Emombe’úpy ñandéve tio Rréi la gérra Chákopa mba’eicharaka’e -he'i chéve che sovrínokuéra Paraguaýpe.Ha ha'e chupekuéra:

- Chéve chamígo rei peporandúta la gérra Chákopa mba’eicharaka’e, pórke che peteĩ trihte soldado upérõ. Ha la soldádo ndaikatúi oikuaávo mba’eve pórke ndohechái máhke yvy ha yvága; noñe'ẽi la mburuvicha guasu kuéra ndive; ndoleéi mba evéichagua dokuménto. Sólo orresivi itrusion ha oñorairõ. Ha che upeichaguare. Ndaikuaái mba’eve pórke upérõ añorairõ aikóvo priméra líñape.

Hetáko oĩ che rapicha tavy, soldádonteva’ekue avei ha ko’ãga rupi ñahendu iñarandu múndope. Ha'e katu la oikuaapáva. Ha che ha’e umívare: ijapu kavalleria. Ni oficial py chamígo ndoikuaapái la oikóva. Ha upeva isensíllo. Nde reñorairó ramo reina ápe, ndereikuaái la ótrro henda rupi oikóva. Solamente umi xéfe la oikuaapáva la movimiento. Umívana toñe'ẽ térã tohkrivi la tapykuere. Che umívape aroviáta. Ore soldado sólo roikuaa ore rapykuere, ore rembihasakue, ha upeva peve. Ndovaléi chamígo ñandejapu. Ojekivoka la kamaráda oñemoaranduséva.

Ha che katu chamígo menoiteve voi aikuaáta pórke opa ivaivehápe añemoinge. Ojeporavo voi chéve la ivaivéva pórke chetavy, ndaleéi.

Si eguatápy chamígo, ko’a ehtádio Saxóñãpema voi onepyrũ la ñembojoavy. Klasifikasion, oje’echupe. Che chemandu’a, roguãhẽre voi oremoforma la oficial ha he'i:

-¡Orekóva guive kínto grado tosẽ sínko paso al frente...!

Osẽ mbovymi. Yma niko nde reikuaa la kínto grado mba'e ohupytýva sa’i voi oĩ la mboriahu memby, ha ãvanteko la gerrahápe ohóva, he’iva ku Emiliáno. Upéi he'i:

- ¡Orekóva guive kínto grado tosẽ kuátrro páso...!
 -Ha upéicha oho hese, oguejypa peve. Ha ropyta kuátrro ómbre pe peteĩ kompañíagui, la ikatu'ỹva roguerova ni un páso. Upérõ oporandu oréve:

- Peẽpa ndapeleeiete voi.
- Ha nahániri - ro'e chupe.
-Peju ápe tame'ẽ peẽme penerembiaporã - he'i oréve, ha orereraha chamígo ojoheiuka oréve váño. ¡Eguatána!. La trraváxo iky’ávéva.

Upe ramo che ha’e chejupe: La aju jeýrõ sapy’arei la Chákogui, ha Ñandejára ome’ẽrõ chéve famílla, ambolcearã. Tuicha mba’e chamígo pe jaleemi. Che hetáma ahasa ñemotĩ. Sapy'ánte umi karai cherayhúva onohẽ peteĩ lívro porã ha he'i chéve: Erahána péva eleemi ha ágã reju jeýpe ñañe’ẽmi hese. Upéicha jave niko che la añembyapu’a porã se ha aike... oimeraẽva chevolsíllope. Atĩ... chamigo.

Che mba’e la alee rire hetaiterei mba'e aikuaaarãmo'ã, pórke la oleéva itavységuintema itavy.

Upevére chamígo nakondenái che sýpe, la nachemboleéi haguére, pórke ha'e itavýguinte oheja che ave chetavy. Ha’e noñanduichéneraka’e la tekotevẽha jalee; péro che añandúma, ha upévare añehá’ãmbaitéva chamigo la che famíllare, mboriahuve pa’ ũme, ambolee vai mimi joaite.

 


 

 

TAÑEMBO’ÉJE LUPÉRE

 

 

Ahániko remoite avisitami ña Rreimúndape.

Aikuaa imenamano hague ha aha asaludami.

Ñanemba’embyasy javéko jahechaséva ñane xénte rova.

Atopami chamígo la che sovrína Rreimúnda isái pytã kakuaa, ha upévama voi chemborovarakuvopaite. Ndaha’éi la pytãva ndahayhúigui katuete, sino aikuaánte la relixion ñanembo’éva; ha'e la pytãva, nde reikuaa che sovríno, ha'e la kolor oguerohoryvéva la  Aña.

Aguãhẽre voi he’íma chéve ña Rréi:

- Ha'etépe reju tio Rréi. Ndéngo ku neñembo’ékatúva ha reñembo’e porãva. Aipotaiténiko reñembo’e chéve la Lupétore peteĩ rrosariomi. Ikatúngako upéicharõ ohecha Ñandejára rova, pórke chéko chepochyva’ekue hendive tio. Itujakuémako, tio Rréi, osẽva'ekue chereja. Oho kuña vai rapykuéri. Ohundipa ore trraváxo repykue ha oñehundi ha’eave. Ko’agãite peve che tio ndajerái. Chepy’ahũ hendive. Hetaiterei chembopy’arasy, ha heta amaldesi. Ha poloméno ohupyty la che py’arasy pórke heta hasyete ha omano’ásy. Pero upevére, ne'ĩra gueteri aperdona.

- Upéichambora'e ña Rreimúnda- ha’e chupe -pórke ahecha nde sái pytã. Ha upéva ndohói la ñane rrelixiónre. Nde kuri kuña karai nde rekópe, rehupiva’erãmo’ã luto tapádo; ha reperdonamava'erãmo’ã la ne ménape pórke elfináo ja omanóma. Opagapáma ideveha ko yvy apére. Ndéve opagapáma, ha Ñandejára ndivegua ndotokavéima ndéve; ndaha’evéima ne poléma, oje’eháicha ko'ãga. Upépe káda úno ñañepresenta ñane’año, ñanderekovekue reheve. Nda’ipóri ñande akusáva ni ñane defendéva upépe, pórke natekotevẽi. Ñandejaragui nokañýi mba’eve. Máhke sólo la ovaléva, ñane rembiapokue ko yvy ári; iporãva ha ivaíva; ha umíva oĩmba voi upepe anotádo. Pero oĩ avei la ñane sentimiénto, la ñane remiandu. Upéva tembiapokuéichante avei ovale.

Upévare ñande krihtiáno la ñañeha’ã ñaporoperdona ha ñañoperdona. La perdón niko ñame’ẽndaha’éi ñamopotĩ haguã avavépe sino ñande ñañemopotĩ haguã, ñamopotĩ haguã ñane korasó; ipiro’y haguã ñande py’a; ñane resãi haguã. Pevarã niko jaiporuva’erã la perdón -ha'e chupe ha ambojoapy:
 - Nde la elfináo Rrupértope ndaikatumo’ãi rekondena, jepe rekondenase ramo, ni avave nde rapichápe. Nde la nde py’a tyaírõ, ndénte reñekondena al sufrimiénto, péicha resufri asy reikóvo. Nderehe la ñañembo’eva’érã ikatu haguãicha ojejohéi pe nde py’arasy.

- Pero heta ko chembopadese tio - he'i jey.

- Ha upévare ña Rreimúnda, ágã ótrro ajúpe ñañembo’eta ndéve hese. Ikatu ojehasamivéma ndehegui; pórke la péicha reime reheve ña’ofende reíta Ñandejárape. La ñemboe ndaha’ei ñañesũnteva jajapo. Upevarã ndepy’aguapyva'erã-ha'e chupe-ha upépe ae okirirĩ.

Eguatána chamígo ko kuñakarai mba'éichapa oĩ hína, ha oipota añembo’e chupe iménare.

Mombyryetépa ñaime gueteri la krihtianíhmogui, aje.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA

EL IDIOMA GUARANÍ, BIBLIOTECA VIRTUAL en PORTALGUARANI.COM

(Hacer click sobre la imagen)

 

 

 

 

Para comprar este libro deberá contactar con:

CENTRO CULTURAL “EL LECTOR”

Avda. San Martín c/ Austria

Telefax: (595-21) 610 639 - 614 259

E-mail: comercial@ellector.com.py

 

EL LECTOR 1 – PLAZA URUGUAYA

25 de Mayo esq./ Antequera

Telefax: (595-21) 491 966 – 493 908

E-mail: comercial@ellector.com.py

Asunción - Paraguay.

 

 

 

 

 

Enlace al espacio de la EDITORIAL EL LECTOR

 

en PORTALGUARANI.COM

 (Hacer click sobre la imagen)





Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
EDITORIAL
EDITORIAL EL LECTOR
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS
LIBROS,
LIBROS, ENSAYOS y ANTOLOGÍAS DE LITERATURA PA...



Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA